Letná brigáda 2009 Continental

Odkaz na fotogalériu:

https://picasaweb.google.com/darbika/IIBrigada2009JicinVyberovka#

Nedeľa večer a ja sadám na nočný vlak do ďalekých Čiech. Každý sa bojí takto večer cestovať sám, no ja bez strachu a paniky. Veď je to normálne. Nevediac čo ma v ďalekom svete čaká v podvedomí tuším, že to bude fajn. V Žiline pristúpila Maja, sme dve a hneď je veselšie. Avšak čím ďalej tým viac zima. Drkotáme zubami no spánok neprichádza. Časom zaspávame no aj vstávame.

V starých známych Pardubiciach prestupujeme na vlak do Liberca. Ako sa patrí napchávame sa domácimi zásobami. Ideme na ťažko, so všetkou svojou batožinou sa terigáme cez celý Liberec a podpisujeme zmluvu. Najbližší čas strávime ako operátor výroby v spoločnosti Continenttal, ktorá sa zaoberá montážou prevodoviek. Opäť cestujeme, ešte jeden prestup a sme na mieste.

Privát, domček blízko centra, tak tam sme ubytované.Susediasú nám nebožtíci, vedľa nášho bývania je cintorín. Nie som tým absolútne  nadšená no dáko to snáď pretrpím. Spolubývajúce sú fajn, až na jednu výnimku tzv. „tetu“. Splietala úplne halušky, vkuse smradila cigaretami no zo všetkého najhoršie bolo, keď nám potajme začala vyjedávať naše jedlo: keksíky, čaj, kávu, cukor, bez dovolenia požičiavať náš riad ... Na tom všetkom sme sa pozlostili, pobavili, najradšej sme boli, keď sme ju nevideli.

Práca najlepšia zo všetkých doterajších brigád akú kedy som mala. Majster Jirko sympaťák všetko čo sa pokazilo opravil.

Výlet na Prachovské skaly, úžasné miesto ako v rozprávke. Z diaľky vidíme hrad a dozvedáme sa, že sú to Trosky. Bez mapy, len po značke cez les, lúky a polia sa poberáme k nemu. Obrovské stohy slamy, bez foto to proste nejde. Trosky na dosah, stupák do kopca a na hrade nemilé prekvapko: „Čochvíľa zatvárame, vstupné predrahé“. Nakoniec hrad obdivujeme len zvonku a poberáme sa cestou necestou na vlak. Nestíhame a tak posledná možnosť ísť STOPOM. Divné no predsa sme sa nato dali... Dvaja sympatický horolezci z Vysočiny zastavujú a keďže to mali cestou tak nás hodili do Jičína. Výlet plný dojmov a dobrodružstva.

Soboty sme chodievali „pařit“ na diskotéky. Okrem toho sme stihli aj návštevu Hradca Králove a v neposlednom rade sa tešili na vzácnu návštevu a rozprávkový Jičín. Týždeň predtým sme vymýšľali program, jedálny lístok, rátali peniažky, čo všetko si môžeme dovoliť.

Rozprávkový Jičín, deň pre malých aj veľkých: kolotoče, koncerty ... najlepší zo všetkých Peter Nagy a jeho pesnička „To bol zasa nápad na strechu večer liesť ....“. Svojím drahým sme ukázali lipovú alej, kaplnku na Zebíne, Libosad – loggie, a historické mestečko Jičín s podobným námestím ako v Žiline. Čas uteká, a tak s Jaríkom odchádzame domov, samozrejme cez moje najobľúbenejšie mesto v Čechách Olomouc. Maja ešte ostáva, bude jej tam smutno, ale snáď jej to rýchlo ubehne. Čo dodať na záver? Jedným slovom bolo SUPER!