Na Milič na pešo

Odkaz na fotogalériu:

picasaweb.google.com/darbika/17042010NaMilicNaPeso#

Sobota ráno na stanici sama, keďže tento výlet je tým mojim smerom a tak ostatní si museli privstať. Vo vlaku už vidím starých známych avšak všetci na bikoch. Zoznamujem sa s tými, ktorí idú na pešo. Medzi nimi Eskimo, ktorého už poznám. V Slanci na železničnej stanici dostávame lístky na guľáš, ako odmena ale o tom až potom. Svižným krokom cupitáme dedinou. Odbočka vľavo na cestu a hornou vetvou po veľmi biednej značenej značke ideme. Počasie tento krát vyšlo. S úsmevom stúpame a stúpame. Na Skárošskej vyhliadke sa nám ponúkajú prekrásne výhľady do diaľav... až na maďarskú stranu.

Pokračujeme v ceste a pred nami sa črta slovensko-maďarská hranica. Zopár krokov a sme na Veľkom Miliči. Priateľské stretnutie slovenských a maďarských turistov upevňuje a zlepšuje vzťahy. Veď nejde o to, akej si národnosti, ale akým si človekom.... a príroda, predsa spája. Príhovory a potom expresný odchod do Slanca, kde nás už čaká chutný guľáš.

Tento krát sme na pešo rýchlejší ako naši cyklisti. Po pol hodke sa s nimi stretávame, niektorí úplne zničení ale predsa to nevzdali. Ešte skok k nám domov a pokračujú bikmi až do Košíc.

Pekný deň, ubehol neuveriteľne rýchlo.