Odmena za štátnice - víkend v Prahe
Odkaz na fotogalériu 25.04. Odmena za štátnice - víkend v Prahe
Po dlhosiahlom učení treba sa potešiť. Najkrajší darček po titule Bc. Bol Jaríkov nápad pozrieť si Prahu.
Piatok večer netrpezlivo očakávame vlak. Noc tak trocha iná od tých ostatných ... o láske, úprimnosti, snoch, očakávaniach ... Sobota ráno, prebúdzajúce sa mesto, na vlakovej stanici ľudia náhliaci sa do práce, postavajúci turisti so svojimi batohmi na pleciach, dychtiví po kultúre, pamiatkach, po čomsi novom neobjavenom. Medzi tých turistov patríme aj my, avšak s jedným plus s našou láskou.
Po známej ulici sa dostávame na Václavské námestie. Víta nás Václav na svojom koni. V plnej svojej kráse púta pozornosť okoloidúcich.
V tej chvíli si spomeniem na text piesne :
Auta různých značek, pozor dej, vyletí ptáček
Ještě jedno foto a pak adieu...
Zaplatíš svou útratu, čas příjezdů, čas návratů
Neděle večer, brzy osmá odbije.
Jen málokdo spěchá i když mírně mží
Ožily vchody pasáží
Dnes nekřičí tu kameloti, tak jestli nejsi vážně proti,
Podej mi ruku a projdem Václavák.
Už září stovky oken, v jemné vůni dívčích loken
Nebreč a pojď do známých míst.
Kolik vlastně je ti? Jsme velcí, věčně děti
O čem ty a já si v očích můžem číst?
Václav jede na svém koni,lípy voní jako vloni
Nekonečný vesmír je náhle blíž...
V obleku či v dlouhém svetru zástup lidí kráčí k metru
I naše kroky míří na Zlatý kříž
Pozdravíme známé,možná zmrzlinu si dáme
Velikánský kornout té,co já mám rád
Slyším slova proroka: zpět do divadla Rokoka
Jednou se vrátím zpívat a hrát
Já znám slzy smutných i krásných dní
Zkraťme tu chvíli loučení
Však doma aspoň na vteřinu, až se schoulíš pod peřinu
Vzpomeň si na mne a náš Václavák.
Naše kroky vedú do „Múzea voskových figurín“ Vau ... figuríny skoro ako živé hľadia na nás zo svojho čestného miesta. Ešte zopár fotiek, veď je to česť stáť vedľa nich. Neobyčajná pri neobyčajných. Každá z nás je tak trocha originálna.
Chvíľku sa motkáme po obchodných domoch, Jarík už s plnými taškami, no Veroničku nezaujalo nič. Nakoniec si z trucu vybrala kockovanú blúzku podľa jej vkusu na jej štýl. Keďže smútku z nakupovania už bolo dosť, hor sa za pamiatkami.
Malostránské námestie, orloj, kikiríkajúci kohút, 12 apoštoli a smrtka s kosou v ruke. Reč z mnohých kútov sveta sa ozýva zo všadiaľ. Blúdenie uličkami Prahy, objavovanie nevšedných obchodov napr. „Suveníry od Franza Kafku“ a zošitok už v košíku. Už premýšľam o jeho obsahu. Vtom ... ! Skvelý nápad, bude o spomienkach na každučký výlet. Karlov most, Vltava, Katedrála sv. Víta. Ešte dotyk „zlatého reliéfu“. Povráva sa, že kto sa ho dotkne bude mať šťastie a do roka jeho kroky povedú opäť si pozrieť to čarokrásne mesto.
Pražským metrom sa presúvame a dostávame do záhrad. Fontány, kvety a šantiace deti, voľné prechádzajúce sa pávy ... akoby tu zastal čas. Túto časť Prahy objavujem po prvýkrát. Obed, nezvyčajne jedlo ... ale keďže som to vyberala ja, Jarík nemohol sa sťažovať.
A opäť sa dostávame na Malostránske námestie. V tieni stromov, na lavičke oddychujeme a pozorujeme okoloidúcich.
Bez starosti, mimo všednej reality, s pokojom v duši, obhliadnuc sa za dneškom... Maximálne unavená, no zážitky z toho výletu ostanú ešte dlho vo mne.
Každé mesto má svoju históriu, minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Návšteva v ňom má čímsi obohatí, ponúkne nový pohľad na život. Na jednej strane tam zanechám čosi zo seba, na druhej strane to prázdne miesto vyplním niečím novým. To mi dáva pocit šťastia, spokojnosti ...